Predmetom bola hlavne iná
stránka a síce, že Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje pôdu vo
vlastníctve SR ako aj pôdu neznámych vlastníkov, môže kúpiť poľnohospodársky
pozemok, ku ktorému banka so 100% majetkovou účasťou štátu vykonáva záložné
právo. Následne, ak sa takáto kúpa zrealizuje, tento pozemok bude použitý na
plnenie úloh fondu hlavne reštitučných náhrad pre oprávnené fyzické osoby.
Pokiaľ to nepoužije na takýto účel, môže ho predať osobe, ktorá vykonáva
poľnohospodársku činnosť pri splnení ďalších podmienok. Z odbornej časti
sa v tomto vládnom návrhu novely zákona ustanovilo, že spoločné zariadenia
a opatrenia (napr. vodojemy,
biokoridory...), ktoré vzišli z realizovaného projektu pozemkových
úprav v danom katastrálnom území a sú v správe Slovenského
pozemkového fondu, prejdú do vlastníctva obce. Pri špecifických spoločných
zariadeniach a opatreniach to rozhodnutím príslušného obvodného
pozemkového úradu môže prejsť do vlastníctva
inej osoby ako obce, ktorá zabezpečí účel ich použitia. Áno, takto predložený
vládny návrh sedí, umožňuje ďalšie riešenia na problém či už nedostatku štátnej
pôdy v jednotlivých katastrálnych územiach
resp. pôdy pod prevádzky
spoločných zariadení. Až dotiaľ by to
bolo v poriadku a dalo by sa s tým súhlasiť. No ako sa už stáva
zvykom v NR SR, pri rokovaní dochádza k nepriamym
novelám zákonov, a to hlavne pozmeňujúcimi návrhmi poslancov
predložených či už do gestorského výboru NR SR, alebo priamo do pléna NR SR.
Čo je tá nepriama novela zákona?
Ľudovo povedané zmena iného zákona v práve prerokovávanom zákone, ktorý
vôbec nemusí s ním súvisieť. Napríklad len na ilustráciu v zákone
o veterinárnom lekárstve sa objaví novela zákona o ukladaní atómového
odpadu. Takáto nepriama novela bola predložená aj pri rokovaní o tomto
zákone o pozemkových úpravách poslancami vládnej strany SMER – SD na
rokovaní gestorského výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné
prostredie. Čoho sa týkala? Doby prenájmu poľnohospodárskych pozemkov
upravených v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súčasnom
platnom stave, pokiaľ sa uzatvára zmluva o prenájme poľnohospodárskej pôdy
na dobu určitú, tak maximálna jej hranica je 15 rokov a všetky zmluvy nad
5 rokov musia mať písomnú formu. Zároveň pokiaľ vlastník chce vypovedať tento vzťah, tak to môže urobiť oznámením,
a to rok pred vypršaním tejto doby určitej. Pokiaľ tak neurobí,
automaticky sa mu táto doba predlžuje o rovnaký čas ďalej. Reálne teda
o napr. ďalších 15 rokov. Tvrdím, že už táto hranica je vysoká
a podmienka vypovedateľnosti nájmu absurdná. No
a práve táto maximálna doba bola poslaneckým návrhom zvýšená na 25
rokov!!! Neskutočné. Predstavte si, že
možno ani jedna generácia vlastníkov nebude mať šancu zmeniť užívateľa. Je
reálne, aby si niekto teraz keď uzatvára zmluvu zafixoval, že o 24 rokov
bude musieť dať výpoveď, aby mohol zmeniť užívateľa, resp. užíval ju sám? Ja
tvrdím, že to reálne nie je a vlastne na 50 rokov môžete užívacie právo
zabetónovať v prospech jedného užívateľa!
Nepripomína vám to niečo? Mne áno – obdobie socializmu, kde právo
užívateľa bolo nadradené nad právom vlastníckym! A to sa práve teraz deje
pri vláde sociálnej demokracie, pri vláde istôt. Neskutočné. Preto som podal spolu s podpredsedníčkou NR SR Erikou Jurinovou pozmeňujúci návrh k tejto absurdnosti.
Konkrétne sme v ňom navrhovali, aby užívateľ bol povinný pri zmluve
o nájme pozemku uzavretej na určitý čas, oznámiť prenajímateľovi skončenie
nájmu najmenej jeden rok pred uplynutím času nájmu.
Aj napriek tomu, že minister
pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek v pléne NR
SR odporúčal podporiť tento pozmeňujúci návrh ako vecne správny, poslanci
vládnej strany SMER – SD ho zmietli pri hlasovaní zo stola.
Obdobne pochodili aj ďalšie moje pozmeňujúce návrhy, ktoré mali po odbornej
stránke zdynamizovať proces pozemkových úprav a v neposlednej miere
aj šetriť finančné prostriedky v konaní.
Zmyslom pozemkových úprav pre
ozrejmenie je sceliť vlastnícky roztrieštené pozemky do väčších celkov
obrábania schopných, pričom vlastník pozemku bude výlučným vlastníkom t.j.
v 1/1 a nebude mať
žiadneho spoluvlastníka. Teda čo s pozemkom urobí, bude len na jeho
uvážení. Ďalej po pozemkových úpravách bude každý pozemok sprístupnený aj
cestou. Samozrejme, že hodnota pozemkov
vlastníka pred a po pozemkových úpravách musí byť vyrovnaná maximálne ± 10%.
Zároveň sa v takomto konaní, týkajúceho sa prevažne celého katastrálneho
územia, navrhujú aj verejnoprospešné zariadenia slúžiace pre všetkých občanov daného územia (napr. protipovodňová
a protierózna ochrana, krajinotvorba
a pod.).
Vráťme sa tiež k mojim ďalším
odborným pozmeňujúcim návrhom, ktorými boli:
-
ak sú
v konaní o pozemkových úpravách aj lesné pozemky, tak hodnota lesných
porastov sa musí určiť vždy, ak sa na pozemku nachádzajú. V konaní pri
poľnohospodárskych pozemkoch, ak sa pri vyrovnaní zachová druh pôvodného
pozemku, hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť. Režim ceny
poľnohospodárskej pôdy oproti lesným pozemkom je diametrálne odlišný. Cena
lesného pozemku s narastajúcim vekom porastu sa zvyšuje, a preto musí
byť určená aktuálna cena.
-
ak sa účastník
konania nezúčastní a neurčí svojho zástupcu, postačuje ak je jeho námietka
prerokovaná so združením účastníkov pozemkových úprav. Celé konania je
niekoľkoročné a mnohí občania svojou pasivitou resp. možno aj
z vypočítavosti ho časom neúmerne predlžujú. Pozmeňovací návrh sleduje
zabránenie odôvodnenému zdržiavaniu konania o pozemkových úpravách.
-
ak niekto mal rozhodnutím pozemkového úradu
pridelenú do náhradného užívania poľnohospodársku pôdu vo výmere akej je
vlastníkom všetkej pôdy v danom katastrálnom území (aj čo mal
v podieloch), tak toto rozhodnutie strácalo platnosť ak poľnohospodársky
podnik je v konkurze, schválením projektu pozemkových úprav resp. ak zaniklo vlastníkovi pozemku
vlastníctvo. Vzťahovalo sa to len k pozemku ako celku nie k jeho
časti alebo k niektorým ďalším pozemkom.
Preto som tam zapracoval aj takýto druh vlastníctva pôdy. Zároveň sa
týkal zánik aj vyňatia pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a tu
som to navrhoval doplniť, že sa to týka trvalého vyňatia nie dočasného, kedy sa
ešte tá pôda do poľnohospodárskeho užívania dá dostať. Žiaľ, aj napriek tomu, že na podporné stanovisko k týmto pozmeňujúcim návrhom
vyslovili na gestorskom výbore aj zástupcovia legislatívy Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, poslanci vládnej strany SMER – SD
ich nepodporili. Jednostranný 83-členný valec je veľký a valcuje ďalej.
Znova len dokázali, že im nejde o dobrú vec v prospech občana SR, ale
o politikárčenie.
Na záver uvádzam, že
všetky
moje pozmeňujúce návrhy vychádzali z reálnej praxe a boli
tlmočené pracovníkmi pozemkových úradov v Slovenskej republike. Zbrane
však neskladám a v najbližšom možnom termíne ich predložím ako môj
vlastný návrh na rokovanie NR SR v zmysle rokovacieho poriadku.
// Autor príspevku je poslancom Národnej Rady
Slovenskej republiky,
ktorý sa dlhodobo a odborne venuje pozemkovej
agende //
Komentáre